1.1. Ktoré rozhodné právo sa uplatňuje na majetok manželov? Ktoré kritériá/pravidlá sa používajú na stanovenie rozhodného práva? Ktoré medzinárodné dohovory sa musia dodržiavať v súvislosti s konkrétnymi krajinami?

Pri sobášoch uzavretých do 28. januára 2019 sa uplatňujú chorvátske vnútroštátne pravidlá. Majetkové vzťahy manželov upravuje právo krajiny, ktorej sú obaja manželia štátnymi príslušníkmi. Ak sú štátnymi príslušníkmi rôznych krajín, uplatňuje sa právo krajiny ich spoločného  obvyklého pobytu. Ak manželia nemajú rovnakú štátnu príslušnosť alebo nemajú spoločný obvyklý pobyt, uplatňuje sa právo krajiny, v ktorej mali naposledy spoločný obvyklý pobyt. Ak nie je možné určiť rozhodné právo v súlade s týmito pravidlami, uplatňuje sa chorvátske právo (Článok 36  Zákona o medzinárodnom práve súkromnom).   

Ak manželský pár uzavrel dohodu o svojom majetku, rozhodným právom bude právo, ktoré sa uplatňovalo  na ich majetkové vzťahy v čase, kedy uzavreli dohodu.

Chorvátska republika nie je signatárskou krajinou Haagskeho dohovoru z roku 1978 o rozhodnom práve pre majetkové režimy manželov. 

Dvojstranné dohovory o medzinárodnej právnej pomoci, ktoré obsahujú kolízne normy týkajúce sa manželských majetkových vzťahov, boli uzatvorené s Českou republikou,  Maďarskom, Mongolskom, Poľskom, Rumunskom, Ruskou federáciou a Slovenskou republikou ( ďalšie informácie dostupné na adrese http://www.mprh.hr/bilateralna-suradnja-01).   

1.2. Majú manželia možnosť vybrať si rozhodné právo? Ak áno, ktorými zásadami sa tento výber riadi (napr. zvolené právne predpisy, formálne požiadavky, spätný účinok)?

Do 28. januára 2019 samotné chorvátske právo nestanovuje voľbu rozhodného práva, takže ak sú obaja manželia chorvátskymi štátnymi príslušníkmi, takáto voľba nie je možná. Avšak ak  jeden z manželov je štátny príslušník inej krajiny a právo pôvodne uplatniteľné na ich majetkové vzťahy (rozhodné právo v čase keď manželia uzavreli dohodu) umožňuje takú voľbu, manželia si môžu zvoliť rozhodné právo (Článok 37 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom ), ak  jeho použitie nebude v rozpore s verejným poriadkom Chorvátskej republiky (Článok 4 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom ). 

V nariadení (EÚ) č. 2016/1103 sa ustanovuje možnosť voľby práva jedného zo štátov, ktorých je aspoň jeden z manželov štátnym príslušníkom alebo práva podľa obvyklého pobytu jedného z manželov v čase voľby ako rozhodného práva pre majetkový režim manželov (článok 22). Táto voľba môže byť platne uskutočnená len od 29. januára 2019 v rámci manželskej zmluvy alebo dohody o voľbe rozhodného práva a v súlade s formálnymi požiadavkami stanovenými v článku 23. Ak sa chorvátske právo považuje za uplatniteľné, formálne požiadavky zahŕňajú písomnú formu dohody s notársky overenými podpismi manželov.

Napokon, voľba rozhodného práva pre majetkový režim manželov počas manželstva bude mať účinky len do budúcnosti, pokiaľ sa manželia nedohodnú inak a nie sú tým dotknuté práva tretích osôb.

2.1. Opíšte všeobecné zásady: Ktorý majetok je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva? Ktorý majetok je súčasťou samostatného dedičstva manželov?

Podľa chorvátskeho práva, manželia majú oddelený a spoločný majetok (Článok 35 Zákona o rodine ). Spoločný majetok zahŕňa všetok majetok, ktorý manželia nadobudli prácou počas manželstva alebo majetok, ktorý vznikol z vlastníctva takéhoto majetku. (Článok 36 Zákona o rodine ). 

Majetok, ktorý každý z manželov vlastnil pred uzavretím manželstva zostáva jeho alebo jej oddeleným majetkom. Oddelený majetok tiež zahŕňa majetok získaný počas manželstva dedením alebo darovaním.

2.2. Existujú právne predpoklady týkajúce sa rozdelenia majetku?

Manželia sú zo zákona rovnakými spoluvlastníkmi spoločného majetku, pokiaľ neuzavreli dohodu, ktorá upravuje ich vzťahy inak. 

2.3. Mali by manželia vypracovať súpis majetku? Ak áno, kedy a ako?

Chorvátske právo nevyžaduje vyhotovenie súpisu majetku. 

2.4. Kto je poverený správou majetku? Kto je oprávnený nakladať s majetkom? Môže jeden z manželov nakladať s majetkom/spravovať majetok sám, alebo potrebuje na to súhlas druhého manžela (napr. v prípade predaja spoločného domu)? Aký vplyv má chýbajúci súhlas na platnosť právneho úkonu a na možnosť podať námietky voči tretej osobe?

Ako bolo uvedené v odseku 2.1, môžu manželia vlastniť oddelený majetok a spoločný majetok. Správa oddeleného majetku sa riadi režimom individuálneho vlastníctva. Pri spoločnom majetku je treba rozlišovať medzi bežnou a mimoriadnou správou. 

Vyhlásenia urobené jedným z manželov sú dostatočné vo veciach bežnej správy (pravidelná údržba, používanie vecí za normálnym účelom) - súhlas druhého z manželov sa predpokladá.

V záležitostiach mimoriadnej správy (zmena účelu veci, významnejšie opravy, predaj, zriadenie záložného práva, atď), nehnuteľností a hnuteľného majetku, vlastníctvo ktorých musí byť registrované, musia manželia prejaviť svoju vôľu spoločne alebo jeden z manželov musí predložiť písomný súhlas s notársky overeným podpisom druhého manžela.

Ak manžel alebo manželka nepredloží písomný súhlas, nebude to mať vplyv na práva a povinnosti tretích osôb  konajúcich v dobrej viere (Článok 37 Zákona o rodine).

2.5. Sú niektoré právne úkony zo strany jedného z manželov záväzné aj pre druhého partnera?

Povinnosti a záväzky vzniknuté pred vstupom do manželstva, rovnako ako tie, ktoré vznikli počas manželstva a viažu sa k oddelenému majetku, a ktoré sa netýkajú bežných potrieb rodiny, nie sú záväzné pre druhého z manželov. (Článok 43  Zákona o rodine ) 

2.6. Kto je zodpovedný za dlhy, ktoré vznikli počas manželstva? Ktorý majetok si môžu nárokovať veritelia na uspokojenie svojich pohľadávok?

Obaja manželia sú zodpovední za dlhy vzniknuté jednému z manželov v súvislosti so zabezpečením potrieb rodinného zväzku, ako aj za tie, ktoré im vznikli spoločne v súvislosti so spoločným vlastníctvom. Zodpovedajú nerozdielne svojím oddeleným ako aj spoločným majetkom.  (Čl. 44  Zákona o rodine )

3.1. Ktoré ustanovenia možno zmluvne ošetriť a ktoré nie? Ktoré majetkové pomery manželov možno zvoliť?

Manželia môžu uzavrieť dohodu o manželskom majetkovom režime, ktorým sa riadia ich majetkové vzťahy s ohľadom na ich súčasný a budúci majetok (Článok 40 Zákona o rodine ).

Manželia si môžu upraviť ich majetkové vzťahy slobodne a v ich najlepšom záujme tým, že určia čo z ich majetku bude súčasťou spoločného majetku a čo bude tvoriť oddelený majetok (Článok 36 Zákona o rodine ). Pre niektoré záležitosti, ako napríklad správa alebo rozdelenie majetku, sa však musia brať v úvahu ustanovenia Zákona o vlastníctve a iných majetkových právach . 

Zákon o rodine neupravuje dohody o majetku manželov, čo umožňuje akúkoľvek dohodu, ktorá nie je v rozpore s obligatórnymi ustanoveniami. Existujú obmedzenia týkajúce sa použitia cudzieho práva, pretože v rámci dohôd o majetku manželov nie je možné dohodnúť uplatnenie cudzieho práva na majetkové vzťahy (Článok 42 Zákona o rodine) ak majú obaja manželia chorvátsku štátnu príslušnosť. Ak má jeden z manželov štátnu príslušnosť inej krajiny, uplatní sa Zákon o medzinárodnom práve súkromnom (viď. bod 1.2.).

3.2. Aké sú formálne požiadavky a na koho sa môžem obrátiť?

Dohoda o majetku manželov musí byť uzavretá v písomnej forme a podpisy musia byť osvedčené pre notárom (Článok 40  Zákona o rodine ). 

3.3. Kedy môže byť zmluva uzavretá a kedy nadobudne platnosť?

Dohoda o majetku manželov môže byť uzavretá pred alebo počas trvania manželstva.

3.4. Môžu manželia zmeniť existujúcu zmluvu? Ak áno, za akých podmienok? 

Manželia môžu kedykoľvek zmeniť už existujúcu dohodu o majetku manželov alebo uzavrieť novú, ak boli splnené všetky vyššie uvedené predpoklady.

Podľa chorvátskeho práva, neexistuje povinnosť registrovať dohody o majetku manželov.

5.1. Ako sa delí majetok (vecné práva)?

Obaja manželia majú právo požiadať súd o rozdelenie majetku po skončení manželstva (v prípade rozvodu) alebo počas jeho trvania. Rovnako sa na rozdelení spoločného majetku môžu dohodnúť. V prípade nezhody o rozdelení, rozhodne súd podľa občianskoprávnych procesných predpisov. Pokiaľ sa manželia nedohodli inak, ich spoločný majetok je rozdelený rovným dielom. Vyporiadanie nehnuteľnosti, ktorá je súčasťou spoločného majetku, môže byť vykonané za protihodnotu ( ak existuje niekoľko položiek nehnuteľného majetku), geometrickým rozdelením pozemku, likvidáciou (predajom majetku a rozdelením výťažku), vyplatením alebo zriadením práva na bývanie. Hnuteľné veci, ktoré sú súčasťou spoločného majetku, môžu byť vyporiadané za protihodnotu (ak existuje niekoľko vecí), likvidáciou, vyplatením alebo fyzickým odovzdaním.  

5.2. Kto je zodpovedný za existujúce dlhy po rozvode/rozluke?

Zodpovednosť manželov za existujúce dlhy po rozvode sa riadi rovnakými pravidlami, ako je popísané v bode 2.6.

Ak dohoda o spoločnom majetku neustanovuje inak, pozostalý manžel môže požiadať o vyňatie spoločného majetku z prebiehajúceho dedičského konania pred civilným notárom a v takom prípade tento majetok nie je súčasťou pozostalosti. 

Na základe vyňatia spoločného majetku, dedí pozostalý manžel zostávajúcu časť majetku zosnulého ( ak nejde o dedenie zo závetu) v rámci prvej alebo druhej dedičskej skupiny. V prvej dedičskej skupine dedí pozostalý manžel rovnaký podiel ako dieťa zosnulého (Článok 9 Zákona o dedení ). Ak zosnulý nemal deti, dedia rovnakým dielom jeho alebo jej manžel a rodičia ( jedna polovica prechádza na manžela a druhá na rodičov). Ak zosnulý nemal ani rodičov, dedí celý majetok pozostalý manžel (Článok 11 Zákona o dedení ).

Nie.

Podľa Zákona o rodine, mimomanželský zväzok je spolužitie medzi nevydatou ženou a neženatým mužom, ktoré trvá aspoň tri roky alebo menej s podmienkou, že sa im počas tohto spolužitia narodilo dieťa (Článok 11 Zákona o rodine ). 

Chorvátske právo neupravuje registráciu mimomanželských zväzkov. Súd rozhodne v každom jednotlivom prípade o tom, či boli splnené všetky predpoklady pre mimomanželský zväzok.  

Ustanovenia Zákona o rodine, ktoré sa uplatňujú na manželov, platia aj pre mimomanželské zväzky medzi mužom a ženou, ak spĺňajú predpoklady ustanovené v článku 3 Zákona o rodine. V Chorvátskej republike sa zväzok rovnakého pohlavia riadi Zákonom o partnerstvách rovnakého pohlavia.  Podľa tohto zákona je partnerstvo rodinným zväzkom dvoch osôb rovnakého pohlavia, registrovaným u príslušného orgánu (čl. 2 Zákona o partnerstvách rovnakého pohlavia). Rodinné zväzky rovnakého pohlavia môžu tiež existovať ako neformálne partnerstvá, ktoré neboli zaregistrované, ak sú splnené nasledovné podmienky: zväzok existuje po dobu dlhšiu ako tri roky a od svojho začiatku spĺňal ďalšie podmienky potrebné pre platnosť zväzku ( čl. 3 Zákona o partnerstvách rovnakého pohlavia). Majetkové vzťahy medzi partnermi vo formálnom alebo neformálnom zväzku sa riadia analogicky režimom   spoločného a oddeleného majetku (pozri 2.1).

Pre všetky podané žaloby, vydané rozsudky a úkony vydané do 28. januára 2019 v súlade so všeobecnými pravidlami súdnej právomoci má chorvátsky súd medzinárodnú právomoc v prípadoch, keď má odporca obvyklé bydlisko v Chorvátskej republike (článok 46 ods. 1 zákona o medzinárodnom súkromnom práve).

Chorvátske súdy majú tiež medzinárodnú príslušnosť pre spory ohľadne spoločného majetku manželov, ak odporca nemá obvyklý pobyt v Chorvátskej republike a žalobca má obvyklý alebo prechodný pobyt v Chorvátsku v čase podania žaloby (Článok 59 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom ).

Ak sa väčšina majetku manželov nachádza v Chorvátskej republike a zvyšok sa nachádza v zahraničí, súd môže rozhodnúť o majetku v zahraničí len v prípade, že rozhodne aj o majetku v Chorvátskej republike a odporca s tým súhlasí (Článok 59 ods. 2 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom ).

Chorvátske súdy majú výlučnú príslušnosť pre spory týkajúce sa dispozičných práv k nehnuteľnému majetku, ktorý sa nachádza na území Chorvátskej republiky (Článok 56 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom ).

Manželia sa môžu dohodnúť na príslušnosti cudzieho súdu iba vtedy, ak jeden z nich je cudzím štátnym príslušníkom, a ak to nie je prípad výlučnej právomoci chorvátskych súdov. 

Manželia sa môžu dohodnúť na príslušnosti chorvátskych súdov ak aspoň jeden z nich je chorvátskym štátnym príslušníkom (Článok 49 ods. 2 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom ).